Vyhľadávanie

rozšírené vyhľadávanie ...

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31 1 2 3 4

Aktuálne počasie

<<
>>
dnes, piatok 19. 10. 2018
16 °C 9 °C
slabý dážď, severozápadný vánok
vietorSZ, 1.46m/s
tlak965.66hPa
vlhkosť59%
zrážky0.21mm

Navigácia

Výber jazyka

  • Slovensky
  • English
  • Magyar

Obsah

História

Lokalita Hubošoviec je známa už z mladšej doby bronzovej ako sídlisko lužickej kultúry. Pôvodný názov dediny bol v maďarčine – Kysfalu – v zmysle Malá Ves, ktorá bola založená na majetkoch maďarských zemepánovTekulovcov. Najstaršia písomná zmienka o Kysfalu je v listine z roku 1409 o súdení viacerých šarišských zemanov a poddaných za krádeže, medzi ktorými boli aj traja poddaní z Kysfalu. Vznik dediny možno predpokladať koncom 13., prípadne začiatkom 14. storočia. Začiatkom 15. storočia v obci bývali zemania s prezývkou Gombos. Podľa ich prezývky dostala obec nový názov Gombosfalu. Zemepán Ján Gombos vlastnil Kysflu ešte v roku 1431, v roku 1435 už Gombosfalwa. Gombošovci boli feudálnymi pánmi obce s krátkymi prestávkami až do polovice 19. storočia. V 16. storočí boli Hubošovce zväčša želiarskou osadou, obyvatelia obrábali polia a lúky pre zemanov. Boli stredne veľkou dedinou. Začiatkom 17. storočia dali zemania postaviť kúriu v renesančnom slohu, v polovici 18. storočia bola upravená a po roku 1945 prestavaná pre potreby školy. Druhá kúria bola postavená v roku 1809 v klasicistickom štýle. Barokový kostol zasvätený Panne Márii postavený v roku 1700, je ďalšou dominantou obce. V roku 1766 bola stavba definitívne ukončená a v roku 1940 renovovaná. Obyvatelia sa zaoberali tradičným poľnohospodárstvom.

Približne koncom 19. storočia bola k Hubošoviciam pričlenená pôvodne samostatná dedina Svätý Jur, ktorá dnes tvorí miestnu časť obce. Najstaršia správa o Svätom Jure je v listine z roku 1307. Dedinu založili a dali vybudovať na svojich majetkoch zemania Tekulovci okolo kostola sv. Juraja, ktorý existoval už v 13. storočí. Pôvodne gotický kostol bol v roku 1763 upravený barokovými prvkami. Svätý Jur bol sídlom farnosti až do začiatku 20. storočia. Názov obce sa vyskytuje v latinskom tvare Sanctus Georgius, na písomnostiach zo začiatku 14. storočia. Neskôr sa vyskytuje v maďarskom tvare Zengyurg. Pomenovanie obce vzniklo z názvu patrocínia miestneho kostola Svätého Juraja. Nárečový slovenský názov Svätý Dzur, pretrval až do polovice 20. storočia. Od polovice 16. storočia zmenil svojho majiteľa a v priebehu nasledujúcich storčí sa feudálnymi pánmi stali viacerí šľachtici. V roku 1600 v obci boli 4 obývané poddanské domy, kostol, fara a škola. Svätý Jur prešiel neobvyklým vývojom, z osady zemanov sa stal osadou poddaných. Nepretržite v ňom žilo a žije osadenstvo fary. Dňa 31.7.1914 priniesol, notár Juraj Tomek zo Sabinova mobilizačnú vyhlášku, v ktorej bol rozkaz, aby všetci vojaci do 48 hodín nastúpili k svojmu vojenskému útvaru. V roku 1916 nastal veľký nedostatok potravín, zaviedol sa lístkový systém. Rekvirovali sa zvony a píšťaly orgánov v kostoloch. Množili sa krádeže. Tento stav pokračoval do konca I. svetovej vojny. Počas II. svetovej vojny bolo v školskej budove ubytované nemecké vojsko. Obec Hubošovce bola oslobodená dňa 22.1.1945. V povojnovom období po II. svetovej vojne dochádza k postupným zmenám v živote jej obyvateľov. Vytvárajú sa nové pracovné príležitosti.

V roku 1949 bola zavedená autobusová linka Prešov – Veľký Slivník a v roku 1955 Prešov – Hubošovce a v roku 1975 bola dokončená výstavba cesty Hubošovce – Ratvaj. 22.5.1955 bola obec elektrifikovaná. V roku 1952 bolo založené JRD, ktoré sa v roku 1955 rozpadlo. S výstavbou budovy Miestneho národného výboru sa začalo v roku 1960 a ukončená bola v roku 1961. „Hubošovský kameň“, z blízkeho kameňolomu, je známy nielen na stavbách tunajších obyvateľov. Použitý bol aj pri výstavbe Pomníka padlým hrdinom vo Svidníku.
Materská škola bola v obci Hubošovce zriadená v roku 1975. Od roku 1981 je zabezpečený vývoz domového odpadu. Svojpomocne bola postavená kaplnka a vysvätená bola v júni 1989. Postavené bolo Obchodné stredisko. Vymenili sa elektrické vedenia, opravila sa cesta k futbalovému ihrisku. Postavili sa garáže pre autobus v areáli ihriska. Po roku 1989 sa začala rozvíjať súkromná podnikateľská činnosť v obci. V roku 1992 sa vybudovali schody ku farskému kostolu sv. Juraja, upravili sa štátne a miestne cestné komunikácie, opravilo sa verejné osvetlenie. Koncom roka 1998 sa konalo pripájanie domácností na plynové vykurovanie.

SYMBOLY OBCE

Pečať (Hubošovce)
Odtlačok pečatidla, nekvalitný, obce Hubošovce sa zachoval z roku 1786 na písomnosti zo 7. mája 1787. Na pečati s kruhopisom POS (sessio) GOMBOSFALVA 1786 (Obec Hubošovce) je v pečatnom poli vyobrazený motív: Z pažite vyrastajúci košatý strom, sprevádzaný ostrím odvrátené radlice lemeš a čerieslo. V roku 1868 si obec dala vyhotoviť nové typárium s motívom: dva oproti sebe sa pasúce jelene.

Pečať (Svätý Jur)
Odtlačok pečatidla obce Svätý Jur sa zachoval z roku 1786, na písomnosti zo 7. mája 1787. Kruhopis znie: SIGIL(lum) POS (sesionis) SZENTGYORGY 1786 (Pečať obce Svätý Juraj). V roku 1883 si obec dala vyhotoviť nové typárium, zachovalo sa v zbierke pečatidiel Šarišského múzea v Bardejove. Aj tu je vyobrazený Sv. Juraj na koni, ktorý kopijou prebodáva draka znázornoného v podobe veľkého hada. V kruhopise je nápis v maďarčine: SZ. GYORGY KOZSÉG HIV. PECSETJE 1883 (Úradná pečať obce Sv. Jur). Pri tvorbe obecného erbu sa vychádzalo z historických symbolov obidvoch dedín, v súčasnosti tvoria jeden celok. V prípade obce Hubošovce bol použitý motív mladšieho pečatidla, upravený v podobe stojacích jeleňov.

Erb
V modro-červenom delenom štíte v hornej polovici dva oproti sebe stojace strieborné jelene v zlatej zbroji v dolnej polovici na vzopätom striebornom koni sediaci strieboodetý rytier – Sv. Juraj – v zlatej prilbici ľavicou držiaci striebornú kopiju s hrotom zabodnutým do tela obráteného bezkrídleho zlatého draka.